Gazdovsko-potravný a úverný spolok v Jasenovej - Milan Remko

V roku 2020 si Jasenová pripomína významné jubileum 700 rokov od prvej písomnej zmienky o obci. V knihe rozdelenej do ôsmich kapitol sa opisuje stručná história obce. Prvé tri storočia sa osada spravovala ako kuriálny majetok pod názvom Jasenovský komposesorát. Najvýznamnejšou zemianskou rodinou v obci bol po niekoľko storočí rozvetvený rod Čaplovičovcov. V sedemnástom storočí sa začína formovať aj druhá poddanská časť obce, ktorá žila a pracovala na majetku, ktorý patril Oravskému panstvu. Vlastníctvo pôdy znamenalo aj zodpovednosť a vedomosti ako nakladať s nadobudnutým majetkom. Roľníci sa museli naučiť starať sa o pôdu, aby sa postupne zúrodňovala a prinášala dosť obživy pre rastúci počet obyvateľov. Jasenovskí vzdelanci spolu s roľníkmi na čele s Ivanom Pivkom vytvorili živnú pôdu na vzájomnú spoluprácu a pomoc gazdov aj na spolkovej úrovni založením Jasenovského gazdovsko-potravného a úverného spolku na začiatku roku 1897. Bolo to len viac ako 50 rokov po tom, čo v Anglicku vzniklo prvé podobné družstvo na svete. Jasenovský gazdovsko-potravný a úverný spolok počas svojej nepretržitej 35 ročnej histórie sa stal najúspešnejším družstevným spolkom v širokom okolí. Po februárovom prevrate v roku 1948 sa komunisti pokúsili využiť vôľu jasenovských roľníkov po združovaní sa. Rozsiahlou agitáciou a masívnym nátlakom sa im podarilo už v koncom roka 1952 založiť prvé jednotné roľnícke družstvo na kolchozníckom kolektivistickom princípe. Novodobým družstevníkom prinieslo len hlad a biedu a tak ani nie po roku trvania sa v roku 1953 rozpadlo. Súkromní roľníci hospodárili na svojich poliach ďalších 20 rokov. Druhý pokus o založenie družstva v roku 1974 bol už úspešný a družstvo pretrvalo 15 rokov. Po politických zmenách v roku 1990 sa transformovalo na Poľnohospodárske družstvo Jasenová. V súčasnosti v katastri obce družstvo koexistuje s viacerými súkromnými roľníkmi, obyvateľmi Jasenovej, ktorí sa rozhodli pokračovať v tradícii svojich otcov a starých otcov a spojili svoj život s prácou na dedovizni, ktorú sa snažia v nových podmienkach rozvíjať. Popri roľníckej histórii obce autor v stručnosti opisuje aj jej vývoj v premenách času, od jej založenia až po súčasnosť. Autor venuje pozornosť aj vzdelancom a remeselníkom, ktorí po stáročia tvorili integrálny celok s väčšinovým roľníckym obyvateľstvom, slúžili mu svojimi výrobkami ako kováči, stolári, mlynári, krajčíri, kožušníci, ale aj ako kňazi a učitelia starajúci sa o duchovné potreby občanov a ich detí.