Nemocnica - Ivana Havranová

Zdravie nikdy nepovažoval za tému hodnú zvláštnej pozornosti. Bol neúnavný – venoval sa práci, jazykovému vzdelávaniu, viedol mladú generáciu a precestoval viac než väčšina jeho známych. Vždy si vedel poskladať obraz sveta v širších súvislostiach a choroba bola pre neho čosi vzdialené. Až kým jedného dňa nevkročil do sveta bielych stien, kde sa všetko zmenilo. Po dlhých mesiacoch mu začalo dochádzať, že z tohto priestoru už nemusí byť návratu. Postupne sa stal niekým, kto už nežije podľa svojho tempa, ale podľa rytmu vyšetrení, infúzií, jedál bez chuti, neúčinných liekov a neutíchajúcej bolesti. Ležal osamote, obklopený tichom a rozmýšľal – o tom, čo prežil, čo ešte túži zažiť… Tento príbeh nie je len o ňom. Je to pohľad na realitu zdravotníctva – o tom, ako často nie sú dostupné liečby, ktoré by mohli pomôcť. Poisťovne ich neschvália. Nie kvôli ich účinku, ale kvôli ich cene. A tak ľudia odchádzajú. Pomalšie, než by si zaslúžili.