Muž na peróne

Igor Hochel predstavuje neprehliadnuteľný hlas súčasnej slovenskej lyrickej tvorby. Po ôsmich rokoch prichádza so svojou novou, v poradí šiestou samostatnou zbierkou básní. Jeho poézia je často charakterizovaná ako reflexívna s intelektuálnym úsilím o postihnutie skutočnosti. Nechýba jej vynachádzavosť a dôvtip, hlavne v pointách. V zbierke Muž na peróne sa Hochelova poézia vyčírila takmer až do „vecných zvukov / pred večnosťou“. Jeho básne pôsobia čisto nielen vizuálnou podobou zápisu (krátke verše a strofy), ale aj úsporným výrazom a neskaleným videním sveta. Igor Hochel (1953) je autorom zbierok básní Strom pred domom (1979), Svetlá na hladine (1986), Uprostred je mlčanie (1993), Kôra nežne praská (1997) a Utkané z vlasov (2005). V roku 2009 vyšiel výber z jeho poézie K mojim ústam nahá (žena) doplnený cyklom básní Šelest netopierích krídel. Spolu s grafikom Igorom Bencom vydal bibliofíliu Pátrači v krajine nezvestných (1995). Knižne mu vyšla tiež zbierka poviedok Muchy (v treťom roku okupácie) (2013) a viaceré literárnovedné práce. Venuje sa aj prekladu poézie a prózy z bulharčiny a macedónčiny. Žije v Nitre, kde pedagogicky pôsobí na Univerzite Konštantína Filozofa.