Nerovná hra

Ten utorok sa v ničom nelíšil od ostatných dní. Dvanásť hodín som sedela nad algoritmom pre jednu spoločnosť a po príchode domov som sa venovala svojej záľube – dopĺňaniu faktov o mužoch do vzorca, vďaka ktorému si nájdem ideálneho partnera ešte pred tridsiatkou. V tej chvíli zaklopal na dvere cudzí muž a odovzdal mi dokumenty, ktoré mi prevrátili život hore nohami. Otec, ktorého som nikdy nepoznala, ma vo svojom závete ustanovil za spolumajiteľku profesionálneho futbalového klubu. Keďže som o tomto športe dokopy nič nevedela, jeden z hráčov sa podujal, že ma doň zasvätí. Zhodou okolností šlo presne o typ chlapa, ktorého by môj vzorec vylúčil ako totálne nevhodného partnera. Christian Knox bol až hriešne pekný, sebavedomý a mohol mať každú ženu, na ktorú ukáže. Tvrdil však, že chce len mňa. Vôbec sa svojou náklonnosťou ku mne netajil. Ale nemienila som sa s ním zapliesť, veď som bola jeho šéfka. Určite sa zhodneme, že takéto vzťahy sú neprípustné. Ale môžem ja za to, že zakázané ovocie najviac chutí?