Sochár a čas

„Kto stál niekedy smädný nad vyschnutým prameňom, pochopí náladu tzv. hluchých dní, keď motívy stratia kúzlo a do ukonanej duše spevca vplazí sa zmija pochybovania vo vlastnú schopnosť. Túto náladu, obracajúcu neraz pravé skvosty na hŕbu daromných smetí, dostávajú slabé i mohutné osobnosti, dostávam i ja. V taký čas podlieham trápnej nespokojnosti, čo váľa vinu na môj pustovnícky život! Predstavuje mi, ako by to bolo oživujúce — vyjsť medzi svet, oddať sa ruchu väčšieho mesta, alebo sadnúť na vlak a uháňať do ďalekých krajov, načrieť z tuhobelasej oblohy na juhu, slúchať šplechot vĺn na morskom pobreží, poňať zmyslami najkrajšie produkty rôzneho umenia a tak sa vrátiť k práci do zátišia.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.