Zo sibírskeho Tibetu

Autor dynamicky zachytáva zážitky Stredoeurópana zo štyroch výprav, smerujúcich do oblastí s panenskou prírodou a vlastnou (zdaleka nielen budhistickou) kultúrou. Prechádzal buriatskou tajgou, sibírskym Tibetom, altajskými holami a ladovcami, pod k torými si našli domov šamani a staroverci, brodil nespocetné rieky Východného Sajana, vystúpil na konciare nad Bajkalom a Chövsgölom. Dosiahol nejeden prvovýstup a provoprechod. Suché mongolské stepi ho doviedli do rodiska Džingischána, k ruinám je ho metropoly Char-Chorin i do Ulánbátara, jednej z posledných metropol bez McDonalda. Text oživujú stretnutia s pestrou vzorkou ludí, nech sa už pohybovali už v dopravných prostriedkoch, mestách alebo v opustených kútoch. Všíma si aj rozlicné typy cestovatelov, ich rozdielnu motiváciu. Vyvracia mediálne stereotypy, chrliace strach z iného, vzdialeného a nepoznaného sveta. Vnímavých citatelov presviedca, že spomínané oblasti sú neprávom zaznávané. Prináša mnoho zaujímavých zemepisných, histo rických a etnografických faktov. Na mnohých miestach prechádza k esejistickému štýlu. Autor sa necíti sa ako majster sveta, ktorú vstúpil do problematiky prvý. Osobitnú pozornost venuje prvým cestovatelom, vedcom a literátom, ktorých sem osud zavia l. Citáty z klasických cestopisov nerušia cítanie, iba dokreslujú autorove postrehy. Prináša navonok prekvapivé ale v skutocnosti logické súvislosti.