Mechanika všednosti - Rochallyi Radoslav recenzia

Po básnickej zbierke Golden Divine (2015)autor tentoraz prichádza s Mechanikou všednosti, ktorá má svoj básnický jazyk s minimalizmom a výrazným introspektívnym pohľadom do samého seba. Rochallyiho poézia je príjemná, čitateľsky dosť náročná, s prelivom filozofického pozadia, ktoré autor má. Pozorne sleduje svoje vnútorné pocity. Má v sebe múdrosť, ktorá by skôr patrila tým, ktorí prešli svojou životnou púťou. Akosi priskoro dokáže múdro a miestami priamočiaro dať rady do života. Je autorom, ktorý svetu má čo povedať: „Ja prianie mám, nech šťastný si so sebou vnútri i navonok ty, so sebou sám...“ alebo „Hladiť vlasy, nie len tieň...“, „Vďačím vám za všetko, čím som...“. Krásne spojenia, ktoré autor, ako sám o sebe hovorí, že je milovníkom života, dáva do svojej tvorby. Je to mimoriadne vzdelaný a rozhľadený umelec, ktoré ešte nepovedal posledné slovo.