Objímanie letokruhov - Ferencová Soňa recenzia

Uchopiť prežité roky života, objímať stromy, uzatvárať symbolicky rukami kruh či prijímať prirodzenosť... Mnoho vecí si môžeme predstavovať pri slovnom spojení Objímanie letokruhov. Knižka s týmto názvom obsahuje mnoho tém: problém ženskej generácie, ktorá sa vyrovnáva so svojou odmietavosťou voči vážnym vzťahom a hľadá stratenú rovnováhu medzi osobným a partnerským životom, fenomén konca európskeho civilizačného boomu, revolta voči dnešnému zautomatizovanému vnímaniu ľudského života, ubúdanie emocionality u človeka ako biologického druhu, vnútorný svet umelcov a otázka umeleckej pravdivosti, aktuálny ekologický problém zvukového smogu, ireálnosť čisto rozumového vnímania javov vôkol seba, téma nenaplnenej lásky... Autorka v básňach využíva prírodné motívy, motívy smútku, času, zvukové motívy, motívy kozmu, osudovosti ale i obrazy z každodenného života. V samotnom závere knihy napokon tlmočí pocity svojich rovesníkov – sídliskovej mládeže deväťdesiatych rokov – nazývajúc ich panelovými deťmi. Paradox je občas východiskom a občas výsledkom nazerania na život. Poézia debutujúcej autorky je odvážna, miestami až revoltujúca, úprimná a spontánna. Čitateľovi azda pomôže rozlúštiť mnohé hádanky jeho vlastného života.