Tam hore - Mahút Matúš recenzia

Opičiak z rodu vrešťanov vyliezol na najvyšší strom v lese, aby bol bližšie k slnku. A aby sa ním raz mohol stať. Jeho meno bolo Aha a svet si ho pamätá ako prvého vládcu, ktorý budoval vlastný kmeň, odhaľoval silu konárov a svojmu kmeňu zveril najkrvavejšie tajomstvo – všetka moc visí na Veľkom strome a len opice, ktoré sú schopné šplhať sa po chrbtoch ostatných opíc, z nej môžu kúsok ochutnať. Postupne sa učia plávať v krvi a v prachu Veľkého kolesa, hľadajú náboženstvo v ohni, vo vode, v zemi a napokon v samotnej moci. Príbehy letokruhov Veľkého stromu sú písané ostrým perom tých, čo sedia tam hore. Autor znázorňuje zložitú históriu ľudstva a neľútostný boj o moc, ktorý prebieha už od samého zrodu akéhokoľvek živého organizmu. Tam hore v mnohom pripomína Orwellovu Zvieraciu farmu, stačí, aby si niekto uzurpoval alebo dostal moc a jeho charakter sa od základu zmení – má všetko, a predsa mu niečo chýba. Chce mať ešte viac.