Angelin popol recenzia

Román ocenený Pulitzerovou cenou Keď spomínam na svoje detstvo, čudujem sa, ako sa mi vôbec podarilo prežiť. Pravdaže, bolo to biedne detstvo, o šťastnom nestojí za to písať. Horšie než obyčajné biedne detstvo je biedne írske detstvo, a ešte horšie je biedne írske katolícke detstvo. Takto sa začína autobiografický román držiteľa Pulitzerovej ceny Franka McCourta, ktorý sa narodil v období veľkej hospodárskej krízy v Brooklyne v rodine imigrantov a neskôr vyrastal v Írsku v žalostných podmienkach. Frankova matka Angela nemala peniaze, aby uživila svoje deti, lebo Frankov otec Malachy pracoval len zriedka, a keď už pracoval, celú výplatu prepil. Nemala na jedlo ani na oblečenie, trápila ich zima a vlhko, čo si vybralo krutú daň. Angelin život tak pripomínal každodenný boj o prežitie. Z jej snov a nádejí napokon ostal len popol. Frankov otec, neznesiteľný a nezodpovedný človek, však zároveň živil chlapcovu túžbu po tom jedinom, čo dokázal svojmu synovi poskytnúť – po príbehu. Možno práve vďaka tomu sa Frankovi podarilo prežiť. V handrách namiesto plienok, žobrajúci o bravčovú hlavu na vianočnú večeru a zbierajúci uhlie na kraji cesty, aby si mohli doma zakúriť, statočne znášal chudobu, vlčí hlad aj bezcitnosť príbuzných a susedov. Nielenže prežil, ale svoj príbeh napokon vyrozprával pútavo, s humorom a pozoruhodnou schopnosťou odpúšťať.