Bolívia, Čile, Peru – stále na mňa baby serú recenzia

Je pekné, že sa dnes, v čase Instagramov, ešte píšu cestopisy. Menej pekné je, že ich píše Gabo Žifčák, lebo je to voš lenivá pohodlná. Z toho vyplýva niekoľko špecifík tejto knihy: 1. exotická destinácia je len plátno, na ktoré Žifčák premieta svoje umrnčané ego; 2. takže nečakajte, že v nej nájdete praktické informácie; 3. ale čakajte, že vám to vôbec nebude prekážať. Táto kniha je totiž veľmi vtipná. Gabo Žifčák je stand-upista, podcaster a dokonca vrcholný predstaviteľ rýdzo slovenskej cirkvi Svedkovia Liehovovi. Krajinou prechádza nielen s otvorenými očami, ale hlavne s otvorenými ústami, z ktorých sa sypú trefné prirovnania, ostré dialógy a verný obraz toho, ako to vyzerá na fakultatívnom zájazde – so Žifčákom: Mnoho alkoholu, veľa jedla, krásne ženy a bohatý milostný život, aj keď ten iba v hlave protagonistu. A ešte veľmi veľa krokov po schodoch, ktoré ostávajú – skrz Žifčákove kolená – prekliate do tretieho pokolenia. Samo Trnka