Dejiny ľudského gýča recenzia

Čitateľa by napadlo, že Filip, domased a debutujúci spevák, čo vyrástol bez rodičov, sa vo svojom živote neposúva. Stále sa motá v mindrákoch chlapca, ktorý v ňom nevie dospieť. Pokrok však nie je lineárny. Každý malý krok, ktorý Filip urobí vpred, katapultuje jeho rast a on sa dostáva oveľa ďalej, než by v skutočnosti čo i len pomyslel. Sny, ktoré túži dosiahnuť, sú reálnejšie, než by uveril. Cieľ, ku ktorému kráča, nie je vzdialené miesto. Je to spôsob bytia, ktorým je presiaknutý každý krok jeho jedinečnej cesty. V príbehu nie je dôležité, koho Filip stretol. Dôležité je, koho našiel, a ešte dôležitejšie, koho stratil. Kniha je pretkaná všadeprítomnou hudbou, ktorá dáva hlboký zmysel každému kroku hlavného hrdinu, a aj v tom sú Dejiny ľudského gýča iné než hocičo, čo ste doteraz čítali. Piaty román v poradí od Janka Martona, poetu a prozaika zo Svitu. O autorovi: Ján Marton je hudobník a básnik zo Svitu, ktorý občas zabŕdne aj do prózy. Básnik, ktorý skúma život a skáče doň denne šípku. Stále hovorí, že opakovanie chýb je matkou sprostosti, a miluje muziku. Veď o muzike je aj tento jeho román... Stretnúť ho môžete v Tescu, v lese alebo na bicykli niekde v okolí Popradu. Ako sám s obľubou hovorí: „Svet sa lepší.“ Dajte mu za pravdu alebo to úplne vyvráťte. Verte mi, že jemu to bude úplne jedno.