Dva - Jan Saudek recenzia

Prozaická novinka Jana Saudka (1935), je vlastne staronovinkou. V žánri drobnej prózy tu autor otvára témy, ktorým sa intenzívne venoval už v predchádzajúcich tituloch: láska na všetky spôsoby, vzďaľujúce sa detstvo, približujúca sa smrť. Reálne s vysneným na jednej lodi. Prežité prifarbené fikciou. Fikcia okysličená životom. To všetko štylizované s istou mierou staromilstva ako sú rukou písané listy, strany z denníka, ako vyznania, priznania a doznania. Jeden z najväčších českých fotografov druhej polovice dvadsiateho storočia je v literatúre vlastne rovnaký ako vo svojom výtvarnom prejave: velikášsky, prepiaty, brutálne explicitný – ale aj citlivý, miestami melancholický, prirodzene otvárajúci okná k metafyzickým dimenziám skutočnosti. Názvy jeho doterajších beletristických počinov, a tiež jeho prvá umelecká monografia, ladia s poetikou Saudkovej novinky na výbornú: Divadlo života (1980), Život, láska, smrt a jiné takové podružnosti (1994), Svobodný, ženatý, rozvedený, vdovec (SLOVART, 2000), Tramvaj noci (SLOVART, 2008) a Jan Saudek na útěku (2009).