Ema a smrtihlav recenzia

Fotografia generála, motýľ, stará pieseň a reklama na pleťový krém s krásnou ženou na morskej pláži. Svet na opačnej strane steny. Malý Šimon sa počas vojny musí skrývať. Je sám a nezostáva mu nič iné ako snívať. Novela, ktorú prečítate na jeden nádych. Po románe Dom hluchého (2012) a konceptuálnej knihe Atlas zabúdania (2013) sa Peter Krištúfek po tretí raz vracia do búrlivej a rozporuplnej slovenskej histórie v útlej novele Ema a Smrtihlav. Tentoraz sú to štyridsiate roky v ére Slovenského štátu, kedy krutá doba nepriala rozličným menšinám – a malý Šimon sa v okamihu stane takpovediac menšinou na druhú. Musí sa skrývať v chlieve u priateľky svojej matky, bez možnosti voľného pohybu, pričom na vzduch sa smie vybrať iba za bezmesačnej noci, aj to len na malý zadný dvor. Nemá so sebou nič, okrem niekoľkých obrázkových časopisov, a tak sa neodvratne musí stať, že sa čoraz väčšmi ponára do snívania, ktoré mu postupne splýva s realitou. Krásna a dokonalá Ema v žltých plavkách na večne slnečnej morskej pláži je hneď za stenou. Rovnako aj generál Smrtihlav. Príbeh o krutej dobe alebo rozprávka pre dospelých? Na to si už musí nájsť odpoveď sám čitateľ.