Keď mladá duša plače recenzia

Existujú tragédie, ku ktorým vedie okamih nepozornosti. Odohrajú sa náhle a otrasú všetkými ich svedkami. A potom sú také, ktoré sa dejú opakovane, s vylúčením spoločnosti, pod rúškom tmy alebo za zatvorenými dverami bytu či izby. Ich svedkovia mlčia, hoci srdcia sa im pritom lámu na kúsky. Aj tínedžerka Natália má dušu poznačenú hlbokými ranami. Po rokoch odkrýva závoj zo spomienok a myšlienok, o ktoré sa vo svojej hrdosti takmer s nikým nedelila. Tragická smrť najmladšej sestričky vedie v rodine k cyklu domáceho násilia, v ktorom sa staršie sestry musia samy vyrovnať s krutou realitou. Tá im postupne kradne lásku a starostlivosť rodičov, bezstarostné detstvo a núti ich dospieť príliš zavčasu. Ako dlho dokáže ľudská bytosť čeliť pocitom smútku a zúfalstva? Kde nájsť chuť do života, keď vám prázdnota pohltí celé telo aj celú dušu? Dá sa vôbec prežiť smrť dieťaťa bez ujmy na zdraví? Autobiograficky motivovaný príbeh o strate milovanej bytosti, každodennom pasovaní sa s jej následkami, ale aj o nádeji, súdržnosti a láske je zároveň pripomienkou toho, že človek je silnejší a odolnejší, než si sám o sebe myslí, a že nikdy sa netreba vzdávať, pretože po každej búrke raz musí vyjsť slnko.