Krava rodí v noci recenzia

Píše sa rok 1996. Vo Fínsku vychovávaný osemročný chlapec trávi letné prázdniny v Kosove, kde zažíva čudesné udalosti, ktoré ho poznačia na celý život. V dome starého otca uprostred kosovského vidieka sa stáva svedkom vecí, pre ktoré nemá slová, pre ktoré neexistuje pomenovanie. V realite diktovanej prísnou disciplínou sú jedinou útechou silná predstavivosť a krava, v ktorej chlapec vidí slávu a utrpenie celého sveta. V dospelosti sa s matkou vracia do rodného kraja, v ktorom každodenný život riadi nedôvera a strach z vojny. Z chlapca sa stal spisovateľ, no dedičstvo násilia ho ťahá do stále deštruktívnejších situácií. Ako však rozprávať o tom, na čo je i spomienka príliš bolestivá? V snahe nájsť odpovede začne písať listy mŕtvemu otcovi. Zo slov plných hnevu a nenávisti sa začnú tvoriť obrazy, čoraz presvedčivejšie dôkazy. Cesta prinúti spisovateľa nazrieť za pravdu i iluzórne predstavu, do temnôt roztriešetených spomienok a chorobnej mysle. Čo sa dá odpustiť? Dá sa pomstou dospieť k zmiereniu? Je možné spomenúť si? Krava rodí v noci je úchvatný, divoko sa rútiaci román o kulisách minulosti a neprestajnej blízkosti nebezpečenstva, o ľuďoch bez pocitu bezpečia a o živote bez akéhokoľvek svetla na konci tunela