Malibu na Dunaji recenzia

Malibu na Dunaji je Juráňovej treťou knihou poviedok po knižkách Zverinec (1993) a Lásky nebeské (2010), pričom obdobia medzi nimi autorka pilne vypĺňala novelami, románmi, divadelnými hrami, knižkami pre deti a prekladmi. V súbore osemnástich poviedok rôznej dĺžky súčasnosť vyrastá z mladosti nejednej z postáv, prežitej v sivých totalitných sedemdesiatych. Inokedy je dnešná mladosť zatienená nedocenením umeleckej prevádzky, činnosti či túžby. Aj napriek očakávaniam, muži nie sú v týchto poviedkach vždy zápornými postavami, niekedy sú len trošku nasupení, inokedy sú vyslovene bukolicky idylickí a raz sa jeden dokonca zmení na ženu, pričom ani ženy, bez ohľadu na očakávania, nie sú stvárnené idealisticky. Občas v poviedkach vystupujú aj zvieratá, či už myšie mláďatá, stratené mača alebo kocúr, takže autorka sa nemohla vyhnúť tomu, že spoločný osud ľudí a zvierat občas splynie do jedného.