Rodinné príbehy recenzia

Súbor poviedok 1872 km od mora možno nie je ani tak výsledným tvarom ako iba pokusom, formálnym aj obsahovým, skúšaním pozornosti čitateľa, skúšaním autorových schopností a hraníc, každá poviedka patrí akoby inému žánru a štýlu, rôznym úmyslom a snahám: písať čo najdlhšie vety, vymyslieť čo najviac slovných hračiek, vytvoriť rekvizity pre sci-fi, otvorene sa ponúknuť, no vzápätí sa skryť za štylizáciu, zachytávať prúd obrazov bez sústredenia na slová a vety, snažiť sa pristihnúť esenciu zrodu, čiže pocit, premýšľať nad každým slovom a vetou až do úplného vybrúsenia, vytvoriť dokonalú konštrukciu a vzápätí ju poprieť, písať si len tak od buka do buka, je snahou dostať písanie pod vedomú kontrolu, no zároveň aj poznaním, že to nie je úplne možné. Každá poviedka je však aj pokusom vytvoriť dokonalý svet, je selekciou tých skutočností, ktoré zavadzajú a nesedia, čiže rozširovaním čistého pocitu a snahou zdieľať radosť...