Růžové moře recenzia

Krehká milostná novela z Toskánska predstavuje prvú knihu bývalej herečky (kto by nepoznal Píšťalku z Básnikov či film Fontána pre Zuzanu?) a dnes aj psychologičky Evy Vejmělkovej. Inšpiráciu jej priniesli pobyty v milovanom Taliansku aj prípad z psychologickej praxe. Ružové more je všetkým, čo si prajete: je snové, letné, horúce, nechýba mu talianska atmosféra a reálie. Prináša však aj premyslene komponovaný príbeh veľkej lásky, ženský, nie povrchný či sentimentálny pohľad do vzťahu dvoch ľudí. Mladá žena Mia nachádza útočisko v samote toskánskeho domu. Jej sprievodcami a jedinými priateľmi sa stávajú pes a mačka. Mia sa o svojich štvornohých dôverníkov stará a načúva im. Dialógy medzi ňou a zvieratami vypovedajú o poctivom hľadaní odpovedí na otázky: Kto sme? Prečo tu sme? Čo je život a čo smrť? Stretneme sa so svojimi blízkymi, ktorí už odišli? Eva Vejmělková milo prekvapila: jej drobné dielo pracuje s náznakom, plasticky maľuje charaktery postáv, má dar nebrať sa príliš vážne. Metóda postupného, takmer detektívneho odhaľovania deja svedčí o vyzretosti jej talentu.