Víťazný oblúk recenzia

Román Víťazný oblúk je po Remarquovej prvotine Na západe nič nové jeho druhým dielom, ktoré zaznamenalo celosvetový úspech. Dej sa odohráva v predvečer druhej svetovej vojny v Paríži, kam emigroval lekár Ravic po tom, ako sa mu podarilo utiecť z nemeckého koncentračného tábora. V tomto meste pod Víťazným oblúkom žijú aj mnohí iní utečenci zo všetkých kútov Európy. Chirurg Ravic patrí k tým šťastnejším, lebo netrpí núdzu, no jeho situácia je neistá, keďže lekársku prax môže vykonávať iba načierno. Za zvláštnych okolností sa stretáva s herečkou a speváčkou Joan Madouovou a prežije s ňou vášnivý ľúbostný vzťah plný rozporov. Spolu s tragickým osudom Joan Madouovej sledujeme osudy ďalších postáv a postavičiek, hotelových hostí a Ravicových pacientov. Na stránkach knihy pritom pred nami ožívajú parížske uličky, námestia, kaviarne, bistrá, hotely a penzióny s ich záhadnými hosťami a zamestnancami, emigrantmi, ktorí sa podobne ako hlavný hrdina pokúšajú dostať z Paríža čo najďalej, preč od rozmáhajúceho sa fašizmu. Remarque v tomto románe o trpkom údele emigrantov odhaľuje neľútostnú tvár fašizmu, kriticky hodnotí politický a spoločenský systém „krajiny slobody“ a humanisticky vyzdvihuje jediný zmysel ľudského života, ktorým je porozumenie a láska. Z nemeckého originálu Arc de Triomphe (Kiepenheuer & Witsch, Köln 2017) preložila Zuzana Guldanová.