Zbohom, smútok recenzia

Živila som sa slovami druhých, nechala sa nimi unášať a napĺňať ich energiou a emóciami. Až do smrti môjho brata, 14. októbra 2015 v Montreale, som nemala potrebu písať. Alexova samovražda ma bolestivo zasiahla a zároveň šialene naštvala. Lebo samovražda je dvojitá bolesť, zúrivosť takéhoto odchodu plodí rozpačité ticho, ktoré zaberie všetko miesto a bráni aj spomínaniu na šťastné dni. Ale ja som nechcela mlčať. Alex bol neskrotná bytosť, mal pekný, naplnený a vášnivý život, miloval a bol milovaný. Bojoval proti depresii, no ona vyhrala. Rozpovedať príbeh o jeho odvahe, vyjadriť šťastie, že bol mojím bratom, sa mi zdalo zásadné. Nechcela som spracovať jeho odchod ani sa podvoliť zúfalstvu. Túžila som vymyslieť radostný spôsob, ako byť smutná.