4 recenzia

Pokračovanie reedície albumovej série Vladimíra Mišíka dosiahlo štvrtú kapitolu. So sebou prinieslo aj pomerne razantnú zmenu aranžérskej prezentácie jeho piesní. V roku 1987 už aj naši hudobníci vlastnili potrebné nástroje a prístroje, zvládli na nich vymyslieť doteraz nečakané kúzla a štúdiové nahrávacie postupy dali šancu kvalitnému záznamu. Na spoľahlivo silných melódiách, kvalite textov a jedinečnom speve sa nič nezmenilo; piesňam bol daný elektronický kabát módneho strihu, vrátane inštrumentálnych predohier a spojok. Klávesy a bicie vykazujú významnú počítačovú podporu, porovnateľnú napríklad so synth fantáziami Thomasa Dolbyho (Doteky) a rytmickou údernosťou Petra Gabriela (Návštěvní den). Občas je Mišíkův spev skôr súčasťou pestrého celku (Nezapomeň či Nočná morа), inde to mohutne funky šlape (Možno), určite sa nikdy neztratí typický sound ETC… s husľami či violončelom (napríklad Pochod adolescentov), ani vždy hutne rocková gitara. Využitý hospodský ruch s výkrikom „Pivo!“ potom spoľahlivo ukotvuje zvukovú modernu do českého prostredia. Okúzlenie drum počítačom časom pomíjalo; sada ôsmich zaujímavých skladieb v podaní šiestich luxusných hudobníkov (pp. Hrubý, Nejezchleba, Skoumal, Kubeš, Kulhánek a Skala) v plnom poslucháčskom zdraví vydržala dodnes. Objavný nový remaster zo štúdia SONO, obal doplnený titulom Karla Halouna, štvrtý diel pohľadu na významnú minulosť Vladimíra Mišíka. Osvědčené skladby v prekvapivom balení.